Hlas v tme

Hlas v tme

Teplo v ranných lúčoch zahreje,
kým celú zem zaleje
od východu až na západ,
keď dostane zas ten nápad,
že sa skryje za tmavý mrak
a zahalí nás šedý prízrak.

Kam sa podelo, ranné svetlo!
Odišlo, keď ma stretlo,
aspoň na chvíľu,
v jeho lúčoch videl som malú vílu
záblesk nádeje,
keď zrazu poviem si: Kde je!

Zvuk duše sa so svetlom stretli,
srdcia k sebe znova zviedli,
vznešená melódia citov vzplála,
každé ráno novú pieseň si mi dala.
Kým prach všednosti plynule sa stratí,
všetko zlé, raz sa na dobré obráti.

Melódia čistá, ľúbezná krehká,
priesvitná v lúčoch hebká,
žiara tak silná tieň zakrýva,
v nekonečných hlbinách hudbu ukrýva,
v každom údere srdca ju počujem,
s láskou ju aj vám darujem.