Len tak

Len tak

Len tak kráčam po ceste,
kde mesiac hladí na zem,
v neznámom meste,
nosím si svoj tieň,
srdce mi vraví ešte,
ťa stále milujem.

Len tak, len tak, pod hviezdami,
kde vánok šepká do noci,
kde kedysi i my
zaľúbený v sladkej nemoci,
skrytý plášťom tmy
hľadeli si do očí.

Počujem šum v korunách stromov,
sú súčasťou mojich myšlienok,
okenice zamknutých domov
vracajú silu spomienok,
chladné steny kostolov,
kde dal som ti prstienok.

A keď luna sa naplní,
a noc ma objíme svojim plášťom,
snáď prosbu mi vyplní
a budeš zas mojim snom
srdce sa mi zaplní,
ako bolo krásne na svete dvom.

Tak kráčam, bez cieľa,
len s paletou myšlienok,
som, ako vojak, čo strieľa
do svojich spomienok,
tak som to chcel, tak si to chcela!?