Zrkadlo Duše

Zrkadlo Duše

V hlbokých útrobách bytia vzniká,
pieseň, ako ozvena v srdci skrytá,
z éterických vlákien, zvuku bliká,
melódia radosti, do podvedomia vrytá.

Slnečný lúč, cez mračná sa derie,
jeho svit, dáva nádej,
že to čo nám život berie
nájdeme v hĺbke melódie známej.

Kto dušu otvára, kto má srdce vnímavé,
nie slová honosné, nie rýmy dokonalé,
kto počuje tóny ľavé – pravé,
ten si spieva túto melódiu stále.

Šťastie sa vznáša, do tanca nás volá,
nie je to len hudba, je to zrkadlo duše,
všetky prekážky hravo zdolá,
jedna za druhou, kus po kuse.

Kto počúva pozorne, kto v sebe ju chová,
ten v piesni nájde silu, s ňou sa raduje,
ten v piesni spozná hlas, nájde slová,
ako vzduch, ktorý každý potrebuje.

Mám ťa rád, piesňou chcem vyjadriť,
ukrytá láska, tá v nej žije,
a v láske s tebou chcem naveky žiť
nech si ju spieva, kto miluje.