Ruka osudu

Ruka osudu

V tráve prechádza sa jež,
našiel prvé lúče slnka,
pridám sa k nemu tiež,
hlavou mi melódia brnká.

Budí sa ráno v mojom žití,
svitá, noc sa pomaly tratí,
ako púčik, nežne otváraš sa i ty,
čo sme včera stratili, dnes sa vráti.

Tvoje oči svetlom prebudené,
sľubujú deň novej nádhery,
ako dieťa zrovna narodené,
ktoré pritúli sa k materi.

Vo vlasoch chaos a chuť rannej kávy,
nič nemusíme hovoriť, ticho nám stačí,
vôňa čerstvo pokosenej trávy
sa nám do rána vtlačí.

Ó, láska, tichá, ako rosa na kvete,
v tvojom náručí je vždy krásne,
radostná a čistá, ako detstvo v lete
aj keby vonku lialo a bolo hnusne.

Ó, láska, úsvit dokonalý,
skromná, včielka na kvete,
trpezlivá, prúd rieky pomalý,
krásna, ako srdiečko vo vete.

Ty očisťuješ myseľ od hriechov a pochybností,
vietor jemný, čo dušu hladí,
v každom zmierení prinášaš možnosti,
si priateľ, čo nikdy nezradí.

Si prístav v rozbúrenom mori,
kde unavené lode nachádzajú pokoj,
v bezpečných vodách na dno sa ponorí
a zabudne na starosti a nepokoj.

Sny potopené, nadeje stratené,
čo dušu do krvi zbijú,
vo víroch sklamania navždy uväznené,
nájdu nový začiatok, v tvojom srdci žijú.

V ňom teplo nachádzajú, pokoj svätý,
láskou vzkriesené, sny znovu narodené,
zo starých rán sa stáva prameň zlatý,
v živote novom, láskou zrodené.

Srdcia sa zjednotili v harmóniu ideálnu,
v jedno splynul náš hlas,
dve rieky, prúdiace k oceánu,
spolu prekonáme čas.

Túžba nášho ducha, v láske zakotvená,
jej plachty, spriadané z nádejí a snov,
v spoločnom sne, v láske zrodená,
pláva k brehom, kde nájde domov.

Hudba a spev AI