Rieka života

Rieka života

Láska dostane, čo sotva niekde kúpi,
do náručia času, do srdca vstúpi,
tichá múdrosť v každodenných krokoch,
z prehier získaných po tých rokoch.

Na svitaní, keď deň je plný blankytu,
všimne si láska, kto pri mne spí tu.
Nie je to náhoda, ó nie! Je to dar z nebies,
že táto krása, pri mne spí dnes.

Tvoje vlasy, rozsypané ako hodváb zlatý,
pery, s úsmevom - som dojatý,
si moja, môj svit, môj dar, môj celý svet,
láska v tebe je, ako rozkvitnutý kvet.

Ako lúče slnka, ktoré bozkávajú zem,
tak tvoje pramene, radosťou napĺňajú môj sen!
Chcel by som ich hladiť, v dlaniach mať,
cítiť tú hebkosť, čo nedokážem slovami opísať!

Slová sú, ako rieka, ktorá tečie k moru lásky,
po prúde nájde, mnohé slasti,
sú ako kľúč, ktorý otvára dvere do snov,
až kým nezaznie ranný zvon!

Slnko sa prebúdza plné sily a nádeje,
rieka, svojou silou more zaleje,
Tvoja kvapka, tá nevinná a malá,
je sila, čo ústam chuť dať dokázala.