Škola

 

 

 

                   ŠKOLA

 

 

 Každé ráno v školskom roku

 kráča žiačik v rezkom kroku.

 

 S taškou ťažkou na chrbte, 

 len sa, žiaci, nehrbte.

 

 Zloží v triede knižný náklad, 

 vzdelávania úplný základ.

 

 Prichystá si pomôcky

 na cudzí jazyk nemecký.

 

 Was bedeutet das?,

 od katedry zaznie hlas.

 

 Žiačka lapá po dychu, 

 hľadá slová v povzdychu.

 

 Keď v nemčine sa odpovedá, 

 bodne veru nápoveda.

 

 V žiackej svieti jednička, 

 svedomitá Anička.

 

 Po nemčine telocvik, 

 rozcvičiť sa najprv zvyk.

 

 Po rozcvičke šplh na lane, 

 rekord školský dnes na pláne.

 

 Mišo, atlét ohybný, 

 podal výkon bezchybný.

 

 Rastie z neho športovec, 

 beh, či futbal, jeho vec.

 

 Nasleduje fyzika, 

 žiak o ľútosť prosíka.

 

 Nerozumie učivu 

 ako mäsiar pečivu.

 

 Nepomáha prosba, slzy, 

 nebuď ku mne, študent, drzý.

 

 Že žiak prípravu podcenil, 

 kantor päťkou ocenil.

 

 Cez posledný zemepis 

 trieda pozrie cestopis.

 

 Ako žijú ľudia v Ázii, 

 v biede, vojne, žiaka zmrazí.

 

 V Iráne či Pakistane 

 býva každý v búde, stane.

 

 Choroby aj strašný mor, 

 prežije tam vôbec tvor ?

 

 Na obed sa trieda teší, 

 do jedálne každý beží.

 

 Na polievku zo zeleniny 

 zbiehajú sa lačným sliny.

 

 Hlavným chodom žemľovka, 

 dezert čerstvá bábovka.

 

 Obed zapiť šálkou mlieka, 

 kakaa sa stravník zrieka.

 

 A poobede po škole, 

 vybehnúť von na kole.