Figliar

 

 

 

                      FIGLIAR

 

 

 Bol raz jeden malý chlapec, 

 beťár to bol veru riadny, 

 na nezbedy veľký borec, 

 rešpekt k starším v sebe žiadny.

 

 Cez deň stále premýšľa, 

 čo by komu vyviedol, 

 fígle mnohé vymýšľa, 

 matku na dno priviedol.

 

 Kľučky maslom natiera, 

 či schováva kabáty, 

 obeť si oči pretiera, 

 pôjdem domov nahatý ?

 

 Okolie ho dobre pozná, 

 zbystrí razom pozornosť, 

 smolu tomu, kto ho nezná, 

 čochvíľa z ľaku nevoľnosť.

 

 Ako z vody rýchlo rástol, 

 už je z neho junák švárny, 

 s neplechami pevne zrástol, 

 o nápravu pokus márny.

 

 Raz si zobral do hlavy, 

 že sa obzrie po svete, 

 batoh jedlom nadlávi, 

 trasu pozrie na nete.

 

 Rezkým krokom kráča z chyže

 melódiu si spievajúc, 

 za dedinou, tam povyše

 veselo si kráčajúc.

 

 Znenazdajky hromy, blesky, 

 už sa spúšťa silná prietrž, 

 z hory počuť strašné vresky, 

 buď odvážny, chlapče vydrž.

 

 Radšej sa ja domov vrátim, 

 lepšie sedieť pri peci, 

 než sa v hore úplne stratím, 

 v krčme dám si poldeci.

 

 Len nikomu ani muk, 

 veď by sa mi všetci smiali, 

 hoc niektorým to úplne fuk, 

 že zábavu by zo mňa mali.

 

 Na huncútstva som tu ja, 

 fóry, pestvá, žartíky, 

 som tu roky za uja, 

 čo hnevá viac jak čertíky.

 

 Kopa dobrej nálady, 

 v duši stále veselo, 

 v smiechu skryté poklady 

 hľadať sa mu vždy chcelo.