Sofii k narozeninám

V ten den ticho nastalo
zmlkli vtáčie trilky
až ovzdušie zvetralo
nepulzujú žilky...
Nieže, to len šepoty
podhorím preletia
skvostný dar je do nuoty
premenené kvietˇa.
Nesú víly podušku
na nej piesne tóny
tichúčko tam pri ušku
jemný spev zazvoní.
Augustová rosička
tkne sa leta berly
otvorila dievčička
oči ako perly.
V zakarpatských dolinách
slnko skúpo svieti
čierne ako studne, ach
zrenice sú detí.
Rozhliada sa dokola
samé smreky, jedle
vidí letietˇ sokola
v modrom neba svetle.
Nežná krása od mala
neustále kvitne
drahokamy bezmála
v očiach má kedˇ svitne.
Kto sa takto narodí
musí nuotitˇ, spievatˇ
ako kedˇ strom zarodí
spevavého dreva.
Sofia spievaj, spievaj mi
o labutiach divých
s Tvojím hlasom, perami
svet je krásychtivý.
Nechže takým ostane
kým tie piesne vládnu
a všedné dni po ráne
nevdojak zosladnú...