Modlitba dievčaťa

Modlitba dievčaťa

Vysoko, tam blízko pri nebi,
Kde Boh vydychuje svoju nehu,
Stojí malý kostolík,
Prikladajúc si slnko k čelu.

Pred oltárom, v šatách bielych,
Ticho kľačí dievčina.
Zamyslená, hľadiac k nebu,
Ruky úpenlivo upína.

V rukách drží ruženec,
Prosiac Boha za tento svet.
A na jej krehkých perách
Odráža modlitba svoju bledú tvár.

Kľačí a jej zrak patrí krížu.
Vánok jej fúka do vlasov neznáme slová....
A malá slza, čupiaca na krajíčku,
Pomaly steká po je líci,

V srdci jej hrajú hudobníci
A žalospev spieva Nemá tvár.

Očami preklína všetku zbabelosť,
Klania sa odvahe mŕtvych tiel.
Myslí na svet, na ktorom žije každý deň,
Zatvára knihu, vytvára nový sen.

Ďakuje za lásku
A prosí o jej hlas.
V Kristových ranách
hľadá odpoveď na otázku,
ktorú spýtať sa ho každý bál..

„Bože, zachrániš tento svet?“