medzi steblami trávy

Medzi steblami trávy

Zosaď mi putá
A ukáž mi svoju tvár...
Vezmi ma medzi stebla trávy,
Chcem počuť ich hlas.

Chcem počuť ich smiech,
Chcem cítiť ich vôňu.
Chcem vidieť ich žiaľ,
Chcem spoznať ich vôľu..

Počuješ ich šepot?
Ozýva sa z diaľky...vraví:
„ Preč, prosím, nechoď! “.
Tak mi už radšej o ich svete nevrav.

Nevrav mi, že ich čas všetko napraví,
Nevrav, že ich dúha jasne žiari,
Nevrav mi, že ty máš ľudí rád,
Nevrav, že klamať sa má.

Nevrav mi o svete, kde každý ľúbi.
Nevrav o svete, kde nie je koniec.
Nevrav mi o svete, kde labuť pieseň trúbi,
Neklam ma, veď klamať sa nemá.

Tak čo zrobíš,
Keď som ti zakázala hovoriť?
Chcem činy
a nie slovné sľuby.

Tak čo zrobíš?
Poradím ti,
Ja už viem...

Nasaď mi putá
A odveď ma preč.
(Od sveta, ktorý ničí svet.)