Jesenné vačery.

Dlhé večery jesenné,
studeným vetrom prešívané
a stratené v tichom daždi.
V ktorom slnečné lúče sú už bezcenné,
hoc od žiaľu prefíkané,
asi pomatené navždy.
Lebo už zabudli na teplo jari,
len ruže sú ešte červené,
akoby zaliate v krvi.
A aj,ked´ sa ešte steblám darí,
kvety sú už zmenené,
a je hlúpy,kto stále tvrdí,
že pochopil ako sa stráca čas,
s posledným padajúcim lístím,
v nedohľadne tancujúcich víl,
a dlhých nocí tichý hlas
je znova taký ístý,
ako spomienky osamelých chvíľ.