len moj prelud?

Stojím sama v prázdnej ulici,
Mlčanie kráča bielym snehom,
Sama, tak ako mne je to známe,
Sama si vravím: „ Láska, Je T´aime. “

Moja nádej opadá ako opadajú listy smutnej brezy
( kto povedal, že umiera posledná? )
Moja srdce prestáva trepotať tak,
ako trepocú krídlami letné motýle,
A moja myseľ topí sa vo vani trpkej slzy,
A vášeň, čo ešte stále prúdi mi v krvi
tak horúco, ako keď miluješ ma,
ako keď ráno rozleješ kakao po mojej blúzke,
vysychá.

Povedz mi, či žiadam tak veľa,
Keď prosím o trochu nehy?
Povedz mi, či tvoja láska iba drieme
Alebo bola len preludom dievčatka v žene?
Mám plakať
Alebo napájať sa sama v hneve?
(trpkej túžbe nepoznanej nevinnosti)

Stojím si sama v tieni spomienkovej ulice,
Trápi ma smäd,
Môj smäd cudný, môj sen bludný ( ako všetky ostatné).
Brodím sa sama nevinným snehom,
Sama, len s mojou vierou,
Vierou pobehlice.