Wind..

Po piesku dosku, za ňou plachtu vlečiem
do neoprénu telo si navlečiem
rahno priviažem lanečkom o sťažeň
trošíčku nižšie, nech nestuhnú paže

board pleskoce, na príboji skáče
plutvy ohyb sa z boka na bok hádže
upevním sťažeň kĺbom do plaváka
azda ma nočný frístajl nenaľaká

vietor zosilnel, dvíham plachtu z vody
vlna sa láme, windsurf nabok hodí
nohy zasuniem do oboch návlačiek
plachta vo vzduchu slané slzy plače

kolmo cez príliv odpichnem od brehu
oči v tme tmúcej nemusia byť v strehu
vzadu zanechám blikajúci maják
pevná zem odvčuľ bude priateľ plavák

fina smer drží, breh je tenká čiara
predo mnou z temnôt cieľ sa nevynára
vietor trie plachtu, kĺže ňou a sviští
plutvičke v sklze rozvibruje lišty

tak o polnoci na breh nedovidím
stratený v mori iba s vetra vytím
netrielim ďalej, sťažeň padnúť nechám
sadám si na surf, z tváre soľ ošpliecham

takúto chvíľu túžil som raz zažiť
uprostred vôd, bez diskoték na pláži
do temna tíško šepkať vetru slová
že duša jej je.. duša anjelova