Čakanie...

márne pohľady na telefón na stole,
takto telepatia nefunguje,aspoň teraz nie.

okno mojim pohľadom prebodnuté tisíckrát,
hľadím von a hľadám tam tvoju krásnu tvár.

tá pieseň,čo vtedy hrala,
cítila som sa pri tebe taká malá.

vravím si,skončiť s myšlienkami na teba už mám,
no napriek tomu v snoch letím s tebou ku hviezdam.

cítim sa ako blázon,vnútri vo mne to vrie,
len zaľúbený človek pozná,čo to za pocit je.

zlomený úsmev ostal mi visieť na perách,
odteraz ma nájdete len v hlbokých tmách,
kde čakám.
a stále.
čakám.

posledné slová napísané v básňach,
už viac nedokážem takto čas strácať.

posledné tony vydala moja gitara,
aj tá posledná sviečka dohára.

vezmi moju ruku a prinúť ma žiť,
ty máš tú jedinú moc to napraviť.

deň za dňom plynú ako presýpacie hodiny,
a ja prestávam šťastnému koncu veriť,
už nečakám.
it´s over...