chvíľa

Končekmi pocitov zachytím cvengot
rozbitého skla
šero v chodbách odnikiaľ a nikam
a krik telefónu postaveného na holej dlážke

pochovám pohyb- nechajte ma! chcem chvíľu
(iba pre seba)
a nedívajte sa tak pohŕdavo!
som dnes večer ako voda... hlboká

tak koľkokrát tu ešte taká budem?
v tenučkých šatách uzimená
zvoniť na zvonček a potom utekať
pred svetlom chýbajúcim do mojej skladačky