Keď pršíš

Keď pršíš,
Umiera moja láska
Presne tak ako vädnú kvety
Babieho leta.
Keď pršíš,
Stane sa z môjho
Farebného obrázka
Len rozmazané Nič.
Keď pršíš,
Chladia ma tvoje kvapky,
A je mi zima –
Keď pršíš ty,
Vždy zamrazí ma
Ten čudný tón
Tvojej osobnosti.
Keď pršíš,
Nepočujem ako plače nebo,
Počujem len tvoj hlas,
Čo smeje sa mi,
A moje jazierko trpezlivosti,
Do ktorého tak naivne
Odkladám všetky kvapky,
Pretečie, zakrátko.
Ver mi, nie som už dievčatko
S dvoma červenými stužkami.

Ale žiarivé slnko.

Keď ty pršíš….

Ty to vieš,
Ja nenávidím To.