Neskáč! (alebo sa aspoň traf)

Ach Bože,akí sú ľudia malí z tejto výšky,
nikdy som nemyslela,že strecha je tak vysoko,
asi stavaná v štýle baroko,
sem len ťažko dostať lístky.

Podomnou plno svetiel,aha hasiči,
kričia:neskáš prosím z tej veľkej výšky,
no ich hlas ku mne slabo dolieha,
nepočujem nič,krv mi v žilách zoviera.

Dala som si to najkrajšie tričko,
aby som ho nezašpinila,nestojím pri múre blízko,
nohavice tie,ktoré sa mi tak páčili,
v ktorých udiali sa,no my vieme aké činy.

Neskáč,prišlo ku mne posledné slovo,
počula som ho tak presne,no už neskoro,
pozri,aká veľká natiahnutá trampolína,
no škoda,že moje mŕtve telo neobopína...