Kolmá stena ..

V kráteri ležím
nedýcham ani
nie je čo riešiť
som nepoznaný
nikto sem za mnou
zdola nepríde
(keď zmizne z očí
aj z mysle zíde)
posledné sily
pozbieram ešte
kým neodbili
hodiny - beštie
mesačnú polnoc..
utečiem odtiaľ
na Rupes Recta
ženie ma ošiaľ
von z Mare Nubium
nahor po stene
hladkej a kolmej
tak to má v mene
chcem vyliezť sám
a na hrane ostať
z nemých úst k Zemi
hláska nedostať

v kráteri Birt
som zakopal básne
ponechal do rúk
osudu priazne
keď ich tam nájdeš
prosím, sú Tvoje
len Ty kód poznáš
autorom kto je
iba Ty môžeš
oprášiť z prachu
tú znôšku rýmov
mojich snov
archu