Magnólia

/- Keď má človek devätnásť, život pred ním by mal byť ešte plný očakávaní, predstáv, snov a cieľov... Tak mladý človek by mal na tvári skoro stále nosiť úsmev a vo vreckách prázdne obaly od dúhových cukríkov. Už by sa nemal hrať s hračkami; najväčšou zábavou by preňho malo byť poznávanie sveta, farebného sveta okolo seba... Lenže čo ak ten svet odrazu zhorkne..? -/

.

podvečerom
zmáčané vlasy
čakajúc na poslednú iskierku
nádeje
v ten neskorý čas
trochu tklivý
jesenný
dážď nehybne visí
v oblakoch
čítaš si o šťastí
a neveríš
že vlak opäť mešká
a neveríš
že zajtra začne snežiť

žiť

musíš prestať snívať
na chvíľu otvoriť oči
zobudiť sa
o krok vpred
stotisíc včera
hodiť za chrbát
milión spomienok
na piesok v teniskách
na svetlomodré stužky
na polámané ceruzky
pod posteľou
a steny šmuhavé
od sĺz
smiechu
zabaliť
do krepového papiera
z lupeňov
matne ružových

pre pocit
veriť
pre posledný úsmev

žiť

je tak ťažké
neprosiť o súcit
spolu sa smiať
dívať sa uprene
ako svet plynie
iným
inak
ako svet túži
znovu rozkvitnúť
v tvojich očiach
prebrodiť rozbúrenú dušu
na breh
splnených predstáv
želaní spadaného lístia
čo nevybledne
ani v tme
polnočných stromov
celkom nehlučne
len tak si chytiť motýľa
ukradnúť mu jeho slobodu
a zabudnúť
na všetky tesné vzťahy
naliehavé rozhodnutia
prečo

žiť

nikdy
si netúžila viac
po pokojnej noci
bez nostalgie
po okamihu čistej nehy
priezračnej vôni
tých kvetov
za oknom rastúcej
divokej
magnólie
čo sľúbila ti
stále si pamätáš
stále vidíš svoj sen
len nespadnúť
len sa nikdy nevzdať
nepodľahnúť
aj keď ceruzky
bledomodré stužky
a piesok v teniskách
pod posteľou
v prachu včerajších pokojných dní
zhorkli
stmavli
pod ťarchou dažďových oblakov
musíš sa pokúsiť usmiať
hoci
odo dneška
bude všetko iné
svet ťa donútil
(s)poznať
aj tie najtemnejšie kúty
tajomstvá
bolesti a konečnosti
už vieš
že ceruzkou si dúhové cukríky
znovu nenakreslíš
že ružové lupene
jesenný tklivý čas
zhodí
stratia svoju krehkú krásu
v blate
pod nohami celého sveta
na jar však znovu
strom tvojich želaní
zakvitne
úsmevom
len a len pre teba
ty to predsa vieš
už to vieš
život je krutý boj
po pádoch a prehrách
však zvykne byť láskavý

veríš
že aj ten tvoj opäť bude

ale dovtedy
musíš

žiť

.

/pre KathleenL/
Levice sa nevzdávajú. Si silná ako slnko. A staršia odo mňa o šesť dní. To proste musíš zvládnuť! Ver v to nádherné všetko, čo v tebe je. Nie si a nikdy nebudeš sama.
..ty náš ôsmy div sveta.. ;)