Desivé ticho

Ticho po búrke
ja sedím v kabínke
zmarené nádeje zúfalý plač
falošné ilúzie
že ťa má niekto rád

Desivá hudba ticha
počujem tikot svojho srdca
ktoré sa pobilo
a potom na črepy rozbilo

Pozerá na moje slzy
aj keď vidí, že ma to bolí
chcem byť sama
len ja a môj žiaľ
tak,prosím odíď mama

Príde ku mne anjel
a vraví:
Vstaň a povedz prepáč
A ja si hovorím:
Dopekla, neplač

Je ťažké jej pozrieť do očí
a povedať, že ma to mrzí,
no ešte ťažšie je počúvať,
akí sme všetci drzí
Ponížene prijať,
ako odmietla moju prosbu,
namiesto odpustenia
vystaví ďaľšiu hrozbu.

V mysli sa mi premietajú všetky údery a facky,
ktoré som dostala od vlastnej matky.
Viem, náš vzťah potrebuje obnovu,
no ja už nemám silu...
chcem vysadnúť na krídla anjela
a nežiť
...aspoň chvíľu

Musím zadržať plač
a pokúsiť sa znovu smiať
desivý obraz v zrkadle
ktorý naháňa strach
absolútny duševný krach

Prebehne mi mráz po chrbte,
cítim, ako mi kvapká z nosa.
Túžim zaspať
a ráno sa zobudím
...vonku bude rosa
nevinné vločky snehu
a ja si budem vychutnávať
materinskú nehu

Odpustila mi,
snažíme sa
deň čo deň
no mňa v spánku máta
stále ten istý sen.