Milan Rúfus *10.12.1928 - +11.1.2009

.

A tak dnes odišiel aj on.. dovoľte mi na pamiatku tohto známeho slovenského básnika pripomenúť jeho básnickú tvorbu.. básne sú z jeho druhej básnickej zbierky "Zvony" (1968).

.

- Krajina detstva -

Krajiny sú. O túto požiadaj
iba vo sne. A nestúp nohou, padneš.

To akoby si, čierny pasažier,
zo svojho času ako z lietadla
chcel vystúpiť a rovno na obláčik.
Prisahajúc, že unesie
to ťažké, ktorým si,
to navždy bez krídiel.

A zatiaľ je to oltár. Iba oltár.
A pánaboha nikto nevidel.

Ale čo na tom záleží,
z akého kameňa je socha.
Tu kameň nie je kameň,
je myšlienka. Tak postoj.

A potom choď a ži.

- Abeceda -

Choď, ži, je prestreté:
nôž, zub i pod zub. Máš,
čo ti treba, a rovno na obruse.
Choď, neváhaj, vieš abecedu, píš.

Viac nemôžeš, len potiaľ pochopíš.
Nepoznáš pravdu. Vieš iba abecedu.

V nej slabikuješ denne svoju biedu
i svoju veľkosť.

Úzkosť prežitá,
ó, krutosť! Kto to po nás prečíta?

- Človek -

Do koša chytáš, z koša vytečie.
Bláznivý rybár, múdry človeče.

Vodu si lovil, sám podobal sa vode.
Vždy pred odchodom v tej troške po príchode.

Nevedel nikdy,kam to povedie.
Zem prijímala tvoje spovede.

I tvoje kliatby, keď z pluhu ako z klina
pršali iskry. Žil, nemohol si inak.

A tvoje veci ako pomníky
hovoria: bol. Bol smiešny? Veliký?

- Čo je báseň -

Položiť na stôl presné ako chlieb
alebo voda. Alebo
medzi dva prsty soli. To je báseň.

A nestúpať si pritom na päty.
Tým menej na špičky. Mať čas. Z hlboka
vytiahnuť okov a rovno na prameni
si nepostaviť krám, ba ani chrám.

Až budú pstruhy tiahnuť Jordánom,
nekúpiť prút a vedieť, že sa rieka
neskladá z rýb.
Že o to jej je viac,
o čo je báseň väčšia od slova.

Nie kameň.
Socha. Žena Lótova -
to je báseň.

.

Istotne má tisíc ďalších básní, možno lepších, novších, mladším z nás bližších jazykom aj štylistikou viet.. však stačí aj týchto pár veršov, z ktorých je cítiť sila jeho hlbokých myšlienok a čaro jeho jedinečnej osobnosti, aby svet pochopil, aký veľký človek odišiel..

..zbohom..

.