zrkadlenia

tma sa zhmotnila
som chlapec od susedov
som neobývaný ostrov
som krok do neznáma
tikám

včera sa stratil pes
čo horšie sa ešte môže stať?!
uletí aj kanárik
jeho spev sa potom ešte dlho
nesie z blízkej brezy
no nechytia ho
priveľmi sa teší slobode

túto noc som snívala
zas jeden z tých podivných snov
svietilo slnko
hoci na oblohe sa prevaľovali sivé mraky
a ulice boli plné vody
tiekla hore kopcom

cigareta, malý žeravý oheň
v ľadových prstoch
a obláčiky dymu
miznúce v záclonách
alebo iba tlejúca na okraji popolníka

deti zaspali
môžem ich pozakrývať
ked som bola dieťa ja
tiež som nenávidela prikrývky
mama mi ich pripínala k plachte
gombičkami

gladiola je kvet nezvyčajnej krásy
ale neznesie sa s inými kvetmi
ak je s nimi pospolu
ak nie je dostatočne opatrovaná
vädne kvet po kvete
nakoniec umiera udusená vôňou tých druhých

uvarím si kávu a čaj na zvyšok večera
preperiem pančuchy
na chvíľu privriem oči
nech uspím dnešok s jeho zákrutami
a na to, čo mi nevyšlo
budem myslieť inokedy

aj mušle skrývajú život
napohľad kamenné a mŕtve
je opojné poznanie, že
život je vždy a vo všetkom prítomný

po sprche sa postavím
nahá pred zrkadlo
dívam sa tak,
aby som sa dobre videla aj zvnútra
a potom sa mu obrátim chrbtom

to predsa nie som ja
ja som....
chlapec od susedov
neobývaný ostrov
krok do neznáma
tikám...

a toto sú len moje

zrkadlenia