..Múry starej stodoly..

slepcovi stodolu ukazuješ nadarmo
aj keď siahajú jej múry po temená stromov,
on nehľadí,nevníma,ani zadarmo,
no zaujíma ho tak preveľmi ospevovaný tvoj domov,

on nezaprie,neodoprie,nepovie ti nie,
rukami nahmatá prastaré náčinie,
čo plemená pred tebou stavali tento dom,
a tvoje mozole v dlaniach ho prestavali,ked udrel hrom,

a bud sťa slepec,srdcom dobrým,no okom nevidomý,
no ty márne sa pokúšas chvastať sa slovom
ostaneš sám, v kresle kdesi na priedomí,
a ľutovať budeš slová,tak pyšné a prázdne dobrom.