Rozprávka

dvíhala zrak do nebies
a dívala sa
ako sa mestom spúšťa letný nemý dážď

pršalo

jedna kvapka skĺzla na jej tvár
pohladila líce
a vráví:

dievča,
prečo kráčaš mestom sama?
-neviem kvapka-

prečo smutným pohľadom mínaš ľudí?
-neviem-

a prečo ti tečú slzy z očí?
-ja neviem-

kvapka chvíľu mlčala
a znova pohladila dievčinu po líci

-nebuď smutná
ja viem čo ťa trápi-

ako to vieš?

-vidím ťa z oblohy každý jeden deň
či prší či nie-

-smútiš za láskou vzdialenou
za niekym koho nemožeš mať-

dievča skláňa mĺčky zrak k zemy

-vidím aj tvojho milého-..

dievča sa pozrelo na kvapku

ako sa má?

-tiež je smutný,ako ty-

prečo nemožeme byť spolu?
odpovedz prosím

kvapka sa usmiala a vraví:

-pre túto chvíľu nie-

a usmiala sa znova..

prečo sa smeješ keď mne slzy tečú?

-nesmejem ale usmievam sa
usmej sa aj ty-

nemožem

-ale možeš-

prečo?

-pre túto chvíľu tvoj milý nemože byť s tebou
ale čas všetko spraví,a raz budete spolu,uvidíš-

kiež by si mala pravdu kvapka

kvapka? kam si zmizla? si tu? haló?

ale kvapka zmizla v záblesku noci
+
+
+
+
+
+
o pár rokov neskor..

dievča s milým už kráčali ruka v ruke vedla seba,tým istým mestom kde kedysi stretla kvapku

dievčina sa pozastavila a vraví:

mala prvavdu.

-kto? o akej pravde hovoríš?-

ale nikto,poďme už domov

tak poď,ideme

dievča sa ešte obzrelo posledný krát na to miesto

a tiško zašepkalo aby chlapec nič nepočul:

ďakujem,kvapka

zrazu sa spustil jemný dážď a dievča vedelo že kvapka ju počula

no tak už poď lebo zmokneme

-veď už idem- odpovedalo dievča..

a stratili sa v dave ľudí..
vraj su spolu do dnes,
šťastne zamilovaný

tak teda................
NECH ŽIJE LÁSKA