EMOCIONÁLNE CHORÁ

Dievča jemné, mladé, má rada,
keď si ju obzerajú,
volí, strieda z mnoha, láka ju mužná brada.

Nevie, čo chce, potvorka,
rýchlo a končí,
strieľa do citov, olovká.

Ju spoznal, citlivý, mĺkvy ako mím,
dorezaná psychika,
skončil od nej, zbúraný, komín.

Nezáleží jej,
na ničom,
ani na nej samej, od detstva dej.

Dostal od nej kopačky, potrebuje ju, inzulín,
akoby umiera,
vyteká pár posledných slín.

Spaľuje ho ona, kanister,
horí,
sťa celý kataster.

Ale sa z toho pozviechal,
trvalo dlho všetko,
kým radosť, slobodu rozdúchal.

Stretli sa raz náhodne, už konečne vzkriesený romanťák,
pamätá si ona, chýba jej,
a chce ho späť, pozde, skončil jej časový tik tak.

On žije sviežo, vo vode kaprík,
ona je osamelá,
ničí ju ľútostný, žiarlivostný ohník.

Všetci ju nechali samú,
s odporom,
necitlivú, tmavú jamu.

A tak celé sa to mení,
uvažuje náhle ona nad liekmi,
takto v smutnom znení.

Copyright © Juraj Hrom