Vek ne-vinnosti

Malá omrvinka, žije,
chlebom podporená,
malé srdiečko, prihlasno bije,
medzi ľudskými dohľadmi zaborená.

Štvrtý rok zakukal,
stojaca v rámci detí,
jej tváre výraz na ich brány nezaťukal,
nerozoznali, ako v smetí.

Jedenástka, veku,
prežívajúca neprávosti
je von z bežného prevleku,
istiaceho opustenie nesmelosti.

V pätnástke plúžiac,
pavúci mladí, spúšťajúc sa na ňu zhora,
po novostiach ona túžiac,
opustená už je mamičkina nora.

Dvadsiatkou sa na slnku blysla,
diamantová spomienka na minulosť,
do oka slzu vtisla,
slzu, čo už nedáva návratu možnosť.

Copyright © Juraj Hrom