Úsmev

Úsmev sa len tak zračil,
zračil na maske tela,
naznačil,
že je smelá.

Smelá k cieľu,
cieľu neurčitému,
neurčitému jeho telu,
nezmieriteľnému.

V žiali, viackrát sa topila,
smola na jej topánočkách,
sa lepila,
ním sa teraz, ale opila.

Po tých chvíľach, ktoré tu boli,
nie je na nej v tomto okamihu,
hoci stále, ju to bolí,
smutného ani oka mihu.

Tak ocitol sa úsmev teda,
ocitol sa na nej konečne,
ocitla sa dievčaťa bieda,
v minulosti navždy, večne.

Copyright © Juraj Hrom