Smútok

Pozrela som sa do očí smútku
boli chladné a veľavravné
žobrali o moju pozornosť
kričali, ale nič nebolo počuť
Chcela som vstať a ísť svojou cestou
ale ten smútok ma opantal
vkradol sa do mňa
pozeral sa mojimi očami
Na okamih som sa stala ním
(...bol blahom bez seba)
Jeho krídla rozprestreli nado mnou
svoj temný plášť
Potom už bola tma a chcelo sa mi spať
chcelo sa mi prespať celý tento podivný svet
a zobudniť sa v úplne inej dobe
v inom storočí
a najlepšie na úplne inej planete
Chcela som sa zobudiť
a dopísať nejaký happyend
Nikde žiadne svetlo
nikde žiadna cesta
Už dosť!
Začala som kričať
...vytrhla som kus seba
kus ktorý vyzeral akoby mi patril
Odrazu stál znova predo mnou
lepkavý a žobrajúci o moju pozornosť
Nie, už nie.
Nedostaneš ma znova, povedala som a zaryla som sa doňho očami.
Démon smútok zúril
...je predsa toľko smutných vecí
nemožeš ich necítiť,kričal
Bolo mi ho ľúto, ako tam tak stál a žobral
bažiac po pachu mojej krvi
Buď svetlo, zašepkala som
a on sa rozplynul.