Keď smútok v oku devy vyschnutý má tok

Ahoj, pozdravuje,
ho,
si ju všíma, bledá, očami ochromená zastavuje,

no on kotví pri inej,
pri sinej,
teraz, už sa ale nedotkol jej citov, tento dej,

vie, že život je iný,
v živote je toho veľa,
okrem iného, hudba, próza, kamaráti, ba i rýmy,

že on, si nevšimol jej nežný ret,
necnie sa už tejto deve, plný je pre ňu všetkého svet,
a ona, je presiaknutý nektárikom kvet,

jej vnútro sa napĺňa nádejou,
nesklamaná touto pre ňu už nevinnou neverou,
púšťa sa do života s vierou v existenciu krásnych dejov.

Copyright © Juraj Hrom