Kartár

Bol jeden kartár, hral ako vedel,
hral, sedel,
vnímal, život ako šťastný údel.

Nie, jeho život nebol vždy hostina,
ale vyhrával, mal všetko,
netrel biedu, život nebol roklina.

Bol často figliar,
okrádal ľudí, vrecká, srdcia,
pekný honorár.

Nehoda raz, stala sa, havária,
niečo je iné,
niečo sa zmenilo, z existencie kalvária.

Čo sa stalo?,
mal sa výborne,
zlé sa udialo.

Uvedomil si teraz, zlé či dobré?,
povaha je iná,
preciťuje v sadre.

Chladne sa správal,
správal k iným,
bez morálky vstával.

Kde sú tí?, čo miloval,
kde sú?,
kde sú?, čo ich sabotoval.

Hlavne ona, bola pri ňom nomád,
on plače,
bola mechanický aparát.

Momentálne odčiniť ten močiar,
ale ona je s iným,
toť smútočný sprievod a kočiar..

Preciťoval a chýbala mu z dávna,
jej hruď, nežná pokožka,
jej mätový dych, jej hrejivosť zjavná.

Rád by podal inzerát:
ženský zmysel môjho života,
sa mi vráť!

Pravidelne na jej vzhľade hodoval,
vlastnosti obdivoval,
jej kvitnúcu jemnosť odhaľoval..

Nevnímal s ňou kalendár,
miloval jej vôňu, teplo
zostal iba fotografický materiál.

Z toho teda ostal pomník dramatický,
tak oddaná láska,
si vyjasnil, že to pokazil on, fanaticky.

Prišlo to, koniec vzťahu, milenec,
rozorváva ho myšlienkový surovec,
a teraz je sklamania prívrženec.

Sklamanie zo seba?, z nej?,
nie,
zo seba, hej.

Copyright © Juraj Hrom