Chat, chlad ?

Dnes je iný čas,
zapíname čipy v krabici s očakávaním zas,
že sa niekto dotkne srdca v nás,

stretneš tam kamaráta,
riziko je, abo devianta, s krikom pomóc, rata,
ale azda i, kto poláska spočiatku Ťa písmom, uvidí rád, rada,

bytosť, ktorá k Tebe prehovorí cez monitor,
keď sme prázdni, veriť že nie predátor,
niekto, kto spustí nežne Tvoj emočný motor,

a tak prosiť: sprav to nežne,
nech sa svieca citov vo mne zažne,
nevystreľ si zo mňa, ni klávesnicou, myslím vážne, nie vlažne!

Je to zamatové, takto, zo siete, a elektriky,
nech nezamrzne.Slovo od neho/nej tak krásne.Tie kriky,
po výpadku prúdu, za večera susedia neznesú takéto triky.

Už len viera v partnera, partnerku, to sú duše výkriky.

Nech sa tešíme, občerstvení, radostní, svieži sťa jarné kríky.

(S modrastým svetlom na tvári, hľadám teraz hystericky klávesu, čuť náreky, vzlyky?) :)

Copyright © Juraj Hrom