Boháč

Človek jeden, bol bohatý mal brilianty,
mal všetko,
hral s citmi druhých biliardy.

Bol pyšný, nebojácny,
kúpal sa v pokladnici,
nik mu nebol vzácny.

Raz, keď všetko, si pomyslel – mám,
stretol niekoho,
prestal byť z neho taký pán.

Začal sa smiať na bránici,
jemu sa to nemôže stať,
zamilovať sa?, snáď na televíznej stanici.

Uzrel predsa teda raz na prehliadke,
jednu adeptku,
ocitol sa na citovej križovatke.

„Mám hrať ďalej svoje business divadielka?,
nevydržím avšak,
nevidieť je trblietavé očné skielka“.

„Ja a teraz byť odmietnutý?, chcem a mám všetko“, domnienka,
„to sa mi nemôže stať,“
...po roku, udržala jeho krk so slučkou vetievka.


Copyright © Juraj Hrom