Dievča na jednu noc

Čo šepkajú tvoje pery,
keď sa ráno prebudíš

do širokých perín,

čo voňajú tvojim dychom ?

Medzi bublinkami bieleho vína

pláva i tvoja duša.



Rozbité ráno,

v oranžovom kruhu sa neblysne,

guľatý obraz ti pripomína obrys svojho žiaľu.

Stromoradie pozdĺž cesty,

rozprestreté nebo do nehybnosti,

čierna sadza usadená medzi kropaje potu robotníkov,

fontána uprostred námestia,

to všetko znie ti ako betónový náčrt veľkomesta.


Bezduchý svet.


Vraciaš sa v diaľke,

ponorená do myšlienok,

v rozmazanom svete utopenom v tme.



Hviezdy nesvietia pre teba,

vzdychy nocou blúdia,

žičlivo sa núkajú okoloidúcim,

modrý strop v cudzej izbe,

umlčaná hanba vtisnutá do peria,

nehanebná nutnosť, čo stala sa súčasťou nocí,



Stratila si sa niekde v rozdávajúcom sa tele,

si cudzinka,

čo svoju ženskosť navždy pochovala

v hline bezmocnej spodiny.