Zbrane bez odpovedí

Čo ešte môžeš môžeš čakať ?
Aké by to malo byť ?

Všetko ťa môže ovládnuť aj sloboda,
nesmieš sa stratiť v cudzej koži,
nesmieš sa tomu oddať!

Slzy rozleptané v pušnom prachu,
to všetko je len jeden život,
výčitky v prosbách,
v prosbách výčitky,
matkine otázky,
otázniky v jednom smere, každý smer je rovnaký.

Bolesť sa sama nevznieti,
nezhorí diabol, čo v pekle čaká,
nerozptýli sa svet na jednu rovinu,
neuhasia sa zbrane, detský plač neprekričí.

Siroty v bolesti,
v žiali, ktorá je zapíjaná krvou,
v smútku, ktorý neprežije.

Musíš sa vrátiť
z pekelných vôd, ktoré nededia zaniknúť,
z prúdov, ktoré ťa nevyvedú,
z dlaní, ktoré nepovedú nikam,
z boľavých rán, ktoré ťa nepoženú do sveta plných hviezd.