Metadónová balada (Heroínová balada 2)

Zvláštny chlapec, i dobrý, životom kráčajúc,
časom pery do skiel liehu máčajúc,
plnými dúškami si užíva, haldy utrácajúc.


Alkohol, partie, peniaze, cigy, devy, drogy tvrdšie,
tie momenty sa tvária vždy magicky lepšie,
život sťaby vtedy dokonalý „a je krajšie“!!!


Prišla zmena, skrat?,
nikto vari nevie. taký zvrat,
všetko predošlé sa zrútilo tento krát.


Čo je pravda?, a čo nie,
už pomaly sám nevie,
ťažko prizná, nepovie.


Popletený opiátmi psychicky,
skočiac na koľaje as s látkou v žile (azda vždycky),
ostal rozťatý i fyzicky...


Údy tela odťal vlak,
(snáď i zo sklamania lásky vrak),
...a drogy, tie sa mĺkvo tešia: ďalší, dobre tak...



...teda zmätenému stal sa as v opojení úraz...
...z pôvodu ostala len škrupinka žiaľ teraz...


(...hendikepovane žije tam ďalej...
...kde sa pnie metadónová alej...)




:(

Copyright © Juraj Hrom