.....

slepec zbadá slnko a kričí pri tom v dese
celý život v tme blúdil ako v tmavom lese
mal svoje predstavy na ktorých ľpel
no tajne v kúte duše on predsa vidieť chcel

prosil vesmír o pohľad jediný
potom diablovi skladal verše rezal si ruky
a krvou privolával na seba muky
no predsa videl len sen šedivý

zjazvená koža a šialenej tváre obraz
nezrozumiteľné zvuky trápenia odraz
ležal v nehybnej hmyzej strnulosti
odťal si laná od radosti

až raz v studenom lete počul hlas
v hlave niekde vnútri seba
priniesť veľkú obeť treba
vstaň a zabi kus neba potom zas uvidíš sám seba

chodil ťažko blúdil slepý tušil ale nevedel
nenachádzal nikde obeť svojho činu
vtom diabol mu vnukol nápad krutý
zabijem dieťa nevinné už chystám si na to ruky

tak šiel po ulici čuchom si hľadal cestu
vtom tóny jemnej vône ho prinutili zmeniť smer
vybral z vrecka svojho nôž studený
a anjelovi urobil do tela pár dier

smial sa krutým smiechom
a otvoril oči očakávajúc zázrak sveta
no slnko bolo take silné že nedokončená ostane táto veta........