..

v klbku zavinutý sveta zahadného
drôtmi prepichnutý oka človečieho
v tieni niekoho predošlého
premýšlam o mnohých veciach

ale kĺukaté hady v mojej hlave
syčia stále ako para v lokomotíve
nepočuť uz vtáky modré
ani zvony dobré v srdci láme

ked niečo tak tma ticha
dotknúť sa nedovolí mi pýcha
len tikot hodín a svetlo už odchádza
kričí z ucha chvíľa psycha

niekedy možno zelený vánok
unavuje ma bez snov spánok
ale keď svietia lampy v mori
ked nahá kostra fantázie horí

prichádza tanečník s jedným okom mloka
a kvílivá siréna ti hrá v očiach
možno ťa nechápem akoby si chcela
otrávená osa do belasomodrej odletela v bezhviezdnych nociach

niekedy naťahujem prsty k slnku
chcem sa dotknúť krvavej aury
džbán je už rozbitý ostalo len ucho
na ktorom sa plaziace chlpy bavia na vtipe suchom

ak nieco mať túžiš odrezal by si si kus duše
ak si ťa nájde starý škriatok z bradavicou
tak možno uvidíš svoje oči pod čapicou
alebo sa otočíš tvárou k smrti v hnuse