---

opäť sedím myslím dýcham sám v izbe
nie je tu krb ani pes len pavúky v kúte hrajú les
na tvári sveta myšlienka lieta neznamená však nič
len prach a tieň v pľúcach hlien mi pripomína osudu bič

uzlík hmoty v čiernej diere času otvára novú fľašu ja pijem s ním
pijeme potichu bez zrkadla len múry sú svedkovia no mlčia nadávam im

opitý vínom vo svete inom smejem sa smiechom smutným všade je tma
šialené predstavy nahradia svet nechcem to no nemám síl
praskol už vred

zas je tu ráno nová stránka v knihe nie je však biela
je na nej smeť
niečo je vo mne tmavé a zhnité vo vnútri skryté opláchnem oči zistím to hneď