keď noc šumí z lístim

hryzie ma čas,
tichých nocí,
keď šumí s lístim..
a šepká,šepká
do prázdnych dverí
bez kľúča
bez farby,
bez dúhy..

niečo mi vraví..
ale čo?

veď Ťa nepočujem,
hovor prosím hlasnejšie..

hm,
zas dívaš sa ako ležím na chodníku,
v ňom vyryté je moje meno.

a ty mlčíš,
jak vždy..
jak kedy..
nemám slov..
tak obrať už konečne pohľad i list,
a odíď
ak pomocnú ruku nevieš podať..

a nesmej sa mojmu pádu,
pretože ja sa chcem už konečne nadýchnuť
a vstať!
počuješ ma?