Balada o úbohom dievčati

Všetko bolo fajn,
až kým temná tvár
nesňala si masku.
Vtedy jasný princ
vyriekol hlášku:
Najkrajšia spomedzi vás!
Za závesom plakala ticho
dievčina úbohá.
Pomedzi stien mramorových echo
nedalo jej spávať.
Jej úprimný cit k nemu, jedinou útechou
bol pre ňu.
A vtedy zdvihla hlavu ,
za princom rozbehla sa z davu,
spojením pier ich,
ozval sa sladký spev.
Zvykom vtedy bývalo , rozdeliť ich nastálo.
Vyzdvihli ju do neba,kde jej láska pretrvá.
Ako krehké prútiky lámaly na stromoch chlapci nezbední,
jej hrivu jak gaštany ,už žiadne oko nespatrí.