Moja

Keď sa ráno zobudím, prvá myšlienka ktorá sa zrodí a napadne, je myšlienka na teba .

Keď sa ráno pozrem do zrkadla a vidím tam seba tak vidím ako za mnou stojíš a čakáš.

Keď vidím ako tam čakáš a ja ta nemôžem mat cele moje telo horí vášňou nedočkavosti .

Keď si predstavím naše spoločné chvíle , aké by to bolo, aké to bude tak hneď sa mi zdá tento svet krajší, ale ako náhle ma napadne myšlienka že to asi nebude možné tak ma hneď zabolí pri srdci a začne sa do môjho tela zakrádať chlad .

Keď začne byt tento pocit neznesiteľný, tak zase si predstavím naše spoločné chvíle, teba a za par sekúnd je mi zase teplo a aj ta najkrutejšia zima je krásna, biela, nevinná tak ako ty, snehové vločky a ľahký studený zimný vánok ti ošľahávajú tvar ale ty stále žiariš ako ta najjasnejšia hviezda na oblohe.

Ale ta hviezda je tak strašné ďaleko , že na ňu nikdy nedosiahnem.

A teraz len čakám kedy budem mat také znalosti aby som na tu hviezdu dočiahol.