Človek

Cítim ako sa mi ruky chvejú
Pod náporom hnevu
Keď zatvorím oči a nadýchnem sa, ruky sa stále trasu
Stále sa len ľutujem a hovorom si, mam smolu

Rozhliadol som sa okolo seba
Nevidel som nič , len nešťastie
Prečo to tak je, pýtal som sa
Je to dobou ? Hodnotami ? Myšlienkami? Dúfam , že nie

Človekom, strasie ma keď si to predstavím
Sklopím zrak, už som ako ostatný, nevšímavý
Zase sa ľutujem, preklínam sa , že som taký
Pribehne ku mne milo vyzerajúci muž, prosím

Prosí ma o nejaké drobné
Ja ho odbijem , ako ostatný, veď som človekom
Zamrazí ma, dal som mu cele
Svedomie, aj on je predsa človekom

Konečne sa mi otvorili oči
Mal som ich zaslepene cely život
Teraz len čakám , kedy slnko zapadne
Aby otvorili aj ostatný