Hnev

Úryvky smiechu čupia v slzách
spánok je sladká oáza
Dnes budem možno príliš drzá...

Kým klesá vo mne krivka strachu
vypľúvam smiešne písmená
Pokora v prachu bezcenná
stráca stopy ľudského pachu

Svet brní v plytkých cípoch času
plejem si svoje myšlienky
Túžba mi siaha po členky
načúvam prázdnu svojho hlasu

Dnes z úst mi vychladnuté vety
prúdiť chcú priehrštím plným
Hrudník sa mi dravo vlní
a ja si mlčím v šíre svety

Po ostrých hranách tmy sa plazím
trhám sa na márne kúsky
Môj tieň zdá sa zvláštne klzký...
Ozvena hnevu v údoch mrazí