Lavička

Sedím na lavičke
ruch veľkomesta,
sa mihotá naokolo
ako hmyz vo svojom kráľovstve.

Vietor zapretý do plachiet
s kúskom trávy nepohne.
Príbeh z tečúcich riek
zauzlený na konci .

Letci svetom
vznášajúci sa
na krídlach prírody.

Okolie zabudnutej lavičky
pripomínajúce výkriky bojov.
Prázdne miesto vedľa,
ktoré už nikto neobsadí .

Nebo svojim pohybom
zatieňuje slnko,
a viem, že je
čas už isť.

Budúcnosť spojená prítomnosťou ,
sedím na lavičke,
vytiahnem papier , čakám
či je aj niekde ďalšia lavička.