v ozvene

nevnímam cudzie hlavy
zaborený do stonky
sa ti prehrabujem listami

zvnútra obťahujem
všetky vystúpené žilky
sú čudne kľukaté

vlasy posypané pukmi
sa nenápadne dotýkajú
mojich koreňov

strácam sa v tuneli
a opuchnuté zreničky
ohlásili koniec

ešte naposledy som
zhlboka vydýchol