hodina

užmolené svetre vodnatejú
prižmurujú prstami západy
potiahnu si z posledných vdychov
a ukradnú slová na zvyšnú silu
strhnúť deravé záclony
až kým podrážky v muškách
na kopčeku, tam hore u teba
neskľznu pod mosty
nevyfúknu
trojicu kameňov v krížoch
a riasy zakotvené na brehu
voňajú klincami
ako celý dnešok
aj včerajší stôl
keď si na ňom poležiačky
dral šupinami špak od cigarety
už je tomu dvestotrinásť stupňov
čo zhnednuté lupene unáša prúd
iskierky ospalé
v zelených škatuliach
lode, čo na mori nemá trvalé bydlisko
počuť ticho
a trhnutie ďalšej struny
zrazu len námorník ohlasuje
trištvrte na šesť