Moja babicka

Dúhovou farbou,vyberám si modrú
Pohladím Tvoju nežnú tvár.
Vďaka Tebe moja duša neklesala ku dnu,
No zažívala belasý raj.
Prečo len si tak ďaleko odo mňa
Prečo to ani moje túžby nezmenia
Prečo vidím Ťa už len v snoch,
Nikdy nezabudnem na rozprávku o nás dvoch.
Na lúke ešte keď mohli slobodne rásť naše sedmokrásky
Vždy naháňala si ma potom pospletala mi vlásky.
Teraz už len štrk a hlina
Vari som sa niečim previnila?
Ešte keď si ma prebúdzala s kytičkou sĺz panenky Márie,ktorú nazbierala si Pod Skalicami
Otvorila si mi oči nežne Tvojími láskavými dlaňami.
Poobednajšie prechádzky
nekonečné debaty pri zbieraní našej bylinky mäty,
ktorých nevedela som sa nabažiť.
Všetko by som dala za to, aby mohla si vedľa mňa opäť byť.
Aspoň na chvíľočku Tvoju prítomnosť môcť ucítiť.
Viem z nebies na mňa hľadíš,
Vo sne sa Ti rieknuť snažím
Ako veľmi mi chýbaš,
Ostali spomienky krásne bolestné, v mojom srdci naveky zotrváš na svojom mieste.