Život a cesta do hlbín
MOST
otvoril som most do môjho sveta
vošla si znenazdajky
a usadila sa pri mojich krídlach
pila si z mojich úst
jedla z mojich rúk
a čas na chvíľu spomalil
bežali sme jedným smerom
no ty si mi zabila sen
prudkým zabrzdením
SPÁNOK
chcela si
aby som v tebe spal
aby sme horeli na slnku
no ja som vodník
ponorený v bubline
tvoje dotyky mrazia
vodu v žilách
dvadsať prstov spí
a ty sa chveješ
pochovaná v piesku
V PIESKU
ruky a nohy zakryl piesok
z otvorených rán vyteká hnev
a predsa kdesi na dne
kreslím rozostrený obraz
venuše
zlomené kosti
chradnú v špinavej mláke
a ja čakám na dotyk
ktorý mi daruje gangrénu
a vyslobodí oči
ukryté
v tme
CESTA
noc je čierna cesta
nevládzem stáť na chodníku
a stierať pohľady
žmurkajúcich áut
prichádzajú a odchádzajú
svätojánske muchy
cítim ako ma prenasledujú
tiene
snažím sa prejsť na druhú
stranu a odopnúť myšlienky
vietor ma drží za vlasy
nedovolí mi vykročiť
ešte chvíľu vyčkám
na vlastný priechod
do prázdna
V OBJATÍ
usína posledná lampa
a ja stále svietim
neviem ako vyhasnúť
a pochovať oči do spánku
čakám na lúč
ktorý mi vypáli optiku
a ruka v ruke
sa naposledy objímem
so smrťou
Přečteno 242x
Tipy 2
Poslední tipující: Mbonita
Komentáře (0)