Len pre teba...

Od vtedy ubehlo dosť veľa rokov,
tisícky spomienok dobrých, aj zlých,
kúzlo dvoch slabík, čaro tých krokov,
keď rozbité kolienka hrial mi tvoj dych.

Do noci volal ťa môj detský hlások,
keď strach z nočných prízrakov nedal mi spať,
na hlave prvý šedivý vlások,
keď dieťa zlostné hnevalo mať.

Ty si ma držala za malú rúčku,
keď si ma viedla prvýkrát do školy,
bdela si v noci, tíšila horúčku,
hladila hlavičku, nech už viac nebolí.

Vždy si mi dala lásku aj radu,
keď život nezdal sa byť ku mne fér,
dostala som sa z každého pádu,
pri pekných slovách z tvojich pier.

Pomohla zaplátať zlomené srdce,
ponúkla rameno zmočiť od sĺz,
hladili na duši slovíčka vrúcne,
vrátili do srdca, aj tela pulz.

Trápi ma aj tá posledná vráska,
ktorá ´vďaka´ mne zdobí ti tvár,
čo k tebe cítim je hlboká láska,
mať matku ako ty je najväčší dar.