zutekala

sediac pri sviečkach
rozmýšľala
a kradla im vzduch
niekoľko slov pomiešaných s dymom
ustavičných cigariet
a jej minúty
umierali ako muchy na jeseň
a potom vietor prečesal stromy
opadali im všetky vlasy
cez dve generácie
až sa jej pohľady
bezduché
leskli


atrament spísal o jednu parabolu
(a) naviac
sa nezmôže
keď rozfúkalo vodu
a mokré vlasy lepili
ozveny
ako
biela škraboška
zrazu
odkáže ťa
preč
z jej hodiny